manželia, maliari
Dagmar Romaňáková-Kopecká a Peter Romaňák

     


DAGMAR ROMAŇÁKOVÁ-KOPECKÁ absolvovala v rodnom meste Školu umeleckých remesiel (1947-51). Po maturite bola prijatá na VŠVU v Bratislave. Metropola Moravy – Brno bolo po roku 1918 a vzniku Československa významným kultúrnym centrom i s bohatým výtvarným i architektonickým zázemím, literatúrou, divadlom, hudbou. V bratislavskom prostredí, u prof. Mudrocha sa prehĺbil jej vzťah k maliarskej moderne a vizuálnej citlivosti. Skoro dospela k pôsobivej štylizácii maliarskeho tvaru a objemu. K pevnej kompozičnej skladbe. Ku koloristickej mágii a k vnútornému vyžarovaniu myšlienkových i múzických obsahov jej komorných obrazov. Upútali ju prírodné, krajinárske motívy. Záhrady, stromy, cesty v krajine. Bol to čistý maliarsky plenér. Jemné svetlá v krajine, baladické farebné ladenie, živý a ladný rukopis maľby. Ateliér školy podporoval aj portrétnu tvorbu, štylizované akty sugestívnych foriem a pôvabu. Veristické a citlivé obrazy meditujúcich dievčat a žien i modeliek.
V roku absolutória (1958) maľuje civilistické, mestské žánre. Figurálne kompozície – „ Bufety“, blízke epike i poetike českej žánrovej maľby. Spomienkou na Brno boli jej portréty významnej osobnosti brnenského literárneho a divadelného života Jiřího Mahena.

Od roku 1959 maľovali potom manželia Romaňákovci na Spiši. Boli to väčšie ale aj intímne krajiny, motívy zo Spišskej Soboty i prvé roľnícke – družstevnícke témy. Polia, poľnohospodárske práce. V roku 1960, pri spoločnom pobyte na priemyselnej hornej Nitre – Nováky, Handlová, maľuje s ohromným citom industriálne krajiny, banské stavby a exteriér. Sú to jedinečné tvarové štylizácie a kompozície. Obrazy vnútorného koloritu a vzácnej lyriky – pri tak prozaických témach tohto prostredia.

Z prírodných inšpirácií maliarky pripomíname poetické kvetinové zátišia. Špecialitou sú pôvabné kompozície motýľov i akváriových rybičiek na „obrazovke“ akvária a v tichu rybieho mlčania.
V tichom sústredení ateliérovej tvorby, trochu aj v izolácii od aktivít navonok, dospelo komorné maliarske dielo Dagmar Romaňákovej-Kopeckej ku vzácne vyrovnanej a harmonickej kvalite. Zrelej a „zvnútornenej“ maľby elegancie, istôt, vysokej profesionality aj v špecifickej autorskej maľbe na sklo. Estetická elegancia tohto maliarskeho diela je blízka najmä v aktoch kubizmu oblých línií a lyrickému kubizmu. Jej obrazy harmonických proporcií, nežných tvarov, teplého koloritu a jemnej plasticity ženského tela sú blízke obrazom jedného z klasikov českej kubistickej maľby Rudolfovi Kremličkovi (1886-1932). Moderným figurálnym žánrom sú témy športu, športovkyne. Opätovne v lyrizovanej podobe a elegantnej štylizácii. Niektoré geometrické abstrakcie maliarky majú experimentálny charakter a racionálnejší základ. Po roku 2000 vznikali už iba sporadicky vzácne obrazové meditácie. Tiché spomienky, rozjímanie v čase a priestore nostalgie. V tichu pod svitom luny, za večerov i súmrakov, v dialógu i v myšlienkach o večných krásach obrazov i maliarskej etiky, citlivosti a estetična...