Peter Romaňák

akademický maliar
člen Slovenskej výtvarnej únie a Spolku výtvarníkov Slovenska.
narodil sa 17. 8. 1932 v Ľubici okr. Kežmarok.

Výtvarné štúdiá :1952 - 58 Vysoká škola výtvarných umení Bratislava, prof. Ladislav
Čemický, prof. Peter Matejka a prof. Ján Mudroch - oddelenie figurálneho maliarstva.
Tvorba: Komorná maľba - portréty, akty, figurálne kompozície, krajinomaľba (prírodná,vidiek, mesto, industriálna krajina), zátišie. Inšpirácie literárne a historické, „poetický civilizmus." Od roku 1959 individuálne výstavy, od roku 1964 účasť na kolektívnych výstavách doma a v zahraničí. V roku 1990 založil Cyrilo-metodskú spoločnosť. V jej rámci vydal publikácie „Naši prvoučitelia" a „Naše sväté knieža Rastislav Múdry", ktoré ilustroval prof. Vincent Hložník.

Peter Romaňák s manželkou akad. mal. Dagmar Kopeckou-Romaňákovou žije v Bratislave.

V TICHU BRATISLAVSKÉHO ATELIÉRU MALIARA PETRA ROMAŇÁKA, žijú trochu opustené obrazy harmonických, nežných melódii farieb. Vážne choroby, (už dávno i v posledných rokoch), znemožňujú maliarovi napínať ochotnú, bielu plochu plátna farbami obrazových piesní o krajine a ľuďoch. V ateliéri umelca akoby znelo jedno slovo: solítudo. Samota. Ticho a samota obrazov v obrazoch. A predsa! Tieto opusy nie sú ani dnes, pri osemdesiatke Petra Romaňáka opustené, osamotené. Sme tu s nimi. Aj na tejto výstave. Sú tu s nami. Spolu s nimi sú tu aj slová básnika „samoty", Ivana Kraska „Srdce " moje:

Peter Romaňák (1932), rodák z Ľubice pri Kežmarku, je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Tu študoval v rokoch 1952 - 1958. Absolvoval oddelenie figurálnej malby profesora Jána Mudrocha, jedinečného post impresionistického koloristu a ctiteľa mnohých múzických inšpirácií. Na škole bol v ročníku so svojou neskoršou manželkou maliarkou Dagmar Kopeckou-Romaňákovou(1). Ich absolventský ročník(2) i d'alší umelci narodení okolo roku 1930, patrili k tzv. Nástupu 1957(3).Prvé bratislavské výstavy P. Romaňáka v rokoch 1959, 1964, 1966 prezentovali jeho ranú komornú malbu a jeho autorskú jedinečnosť. „Ukotvenosť" v rodnej zemi i viaceré kontexty s európskou maliarskou mo-dernou. V sľubnom „nástupe" talentov vtedajšej mladej generácie' to bolo prekvapenie a prínos (4). Nová, jemná a kultivovaná maliarska noblesa. Vnútorná, emotívna farebnosť. Čistota a hibka malby. jej široké rozpätie. Antika: Orfeus, Leda s labuťou, Danfnis a Chloe, Ikaros, Foibos, klasika: Don Quijote, Pygmalion, Ofélia...; prírodné krajiny z Moravy (Zerutky) a Slovenska (Dolné Dubňany). Dodnes neprekonané poetické banské motívy (Handlová, Nováky). Impresionizmus a post impresionizmus: Renoir, Cézanne - kúpania, príroda, milenci. Nálady, svetlá a farby brieždenia, rána, poludnia i večera. K tomu protiklad reflexie vojny: Utrpenie, Obete, Plač matky. Z novšej doby lyrizované družstevníčky, žatva, humná, sady, a záhrady. Trávy a stromy. Vŕby, jablone, lúčne kvety, konvalinky, lastovičky ale aj aktuálne „pristátie vo vesmíre" či „twist"...

A. Gűtherová-Mayerová píše (v malých, čiernobielych) katalógoch výstav z roku 1964 a 1966 o veľkých obrazoch P. Romaňáka ako o dielach „civilného lyrizmu, obrazoch svetla, súzvuku farieb a svetelných kompozícií, o tvorbe svojim spôsobom ojedinelej". Skutočne. Peter Romaňák bol už vtedy veľkým maliarskym sólistom a majstrom obrazových symfónií.

Roky však plynuli ďalej. Pribúdali zdravotné problémy. Zložité boli mnohé udalosti a premeny doby a spoločenského vývoja. V roku 1965 namaľoval P. Romaňák portrét veľkého francúzskeho spisovateľa a humanistu Romaina Rollanda(5) .Poučením pre mladého maliara boli múdre slová klasika. Podmanivé bolo aj rozprávačstvo (i mlčanie) jeho obrazov. Takmer každý obraz Petra Romaňáka bol krehkým a nežným maliarskym románom. Bol to aj obraz - šťastná romanca. Obraz - tajomné, ale pochopiteľné romaneto. V blízkosti hudby a poézie sa často v ateliérovej chvíli, skutočne i symbolicky „k obrazu chýli". Magické boli a sú v týchto obrazoch jemné svetlá farieb a vizionárske farby svetiel. Vízie času v priestore a priestoru v čase. Niečo možno plaché, iste však úprimné. Vrúcne a pokorné. Blízke „poetike starej lyriky" už citovaného I. Krasku :

...Nech hudbou zneje každý malý verš,
obrazom blýska každé slovíčko
u nezabúdaj, náznak tajomna
že tisícami tónmi znie
v každej duši zobúdza jej pieseň stajenú:
ak všetko tuto krásnom posvätíš...

S odstupom času (pri príprave tohto katalógu a výstavy), spomenul P. Romaňák niekoľko mien umelcov, výtvarníkov jemu blízkych. Z našich to je Martin Benka, Ľudovít Fulla, Vincent Hložník, Albín Brunovský. Z českých Jan Šíma, Antonín Procházka, Jan Zrzavý, Václav Rabas. Z večných a dávnych majstrov Rublev, Tizian, Corot, Renoir, Cézanne. Z generačných súputnikov manželka Dagmar, grafička Viera Gergeľová, spišský sochár Ladislav Kacvinský (6). Váži si hudobníkov aj literátov (7) a všetkých tých, ktorí sa v našej dobe ,neodcudzili sami sebe".

Po roku. 1990 bol maliar Peter Romaňák aktívne činný v Cyrilo-metodskej spoločnosti, ktorú založil. Kultúrno-umelecké akcie spoločnosti v priebehu desiatich rokov pripomínali a vyzdvihovali dávny odkaz histórie Slovanov, kresťanstva a viery. Nové obrazy, verné jeho pôvodnému maliarskemu štýlu, vystavoval ako lyrické sóla v rámci výstav Spolku výtvarníkov Slovenska. Dnes, po tichu v bratislavskom ateliéri maliara, malý výber z jeho obrazov tíško znejú v Galérii. Počúvajte prosím, túto hudbu. Pozerajte sa na plen ér v duši maliara Petra Romaňáka.

Bohumír Bachratý

September 2012
pri príležitosti výstavy v galérií
LEVINNE v Bratislave

Poznámky:

1) Dagmar Kopecka-Romaňaková (1930 Brno), akad. maliarka. Výtvarné štúdia absolvovala
v Brne (1947 - 1951 Škola umeleckých řemesel ) a v Bratislave (1952 -1958 Vysoká škola výtvarných umení, prof. L. Čemický, P. Matejka a J. Mudroch).Tvorba: Komorná maľba - portrét, akt, fi-gurálne kompozície, téma ženy, zátišie...,v lyrickom ladení a v nadväznosti špecializácia na maľbuna sklo, postimpresionizmus (P.Cézanne) i českú modernu (R. Kremlička). Od absolvovania štúdií žije s manželom Petrom Romaňákom Bratislave. Po roku 1959 individuálne a kolektívne výstavy,:Brno, Bratislava, Praha, Moskva,Vilnius,Tokio

2) Absolventský ročník VŠVU 1958, 13 absolventov. Maliari: R. Fila, D. Kopecká, P. Ro-
maňák (prof. J. Mudroch), A. Gaj, A. Mikulka, J. Srna (prof. J. Želibský), A. Sučka, F. Tanóczky
(prof. D. Milly ); grafici: A. Eckerdt, V. Gergeľová (prof. V.Hložník); sochári: J. Fízel, L. Kacvinsky (prof.j. Kostka) a J. Machaj (prof. F. Štefunko), všetci absolventi narodení v rokoch 1930-1933.

3) „Nástup 1957" predznamenala bratislavská Výstava mladej generácie a vznik skupiny i prvá
výstava Skupiny Mikuláša Galandu v Žiline v roku 1957. Účastníkmi Nástupu boli maliari, sochária grafici narodení okolo roku 1930. Ich tvorba nadväzovala na slovenskú výtvarnú modernu (Galanda, Fulla, Majerník) a európske smery moderného umenia po roku 1900. Jadrom Nástupu boli„Galandovci" (Barčík, Krivoš, Laluha, Paštéka, Kompánek, Rudavský, Tóth i grafik I. Štubňa).Významní boli maliari Špitz, Beňo, Jakabčic,Romaňák, Žilinčanová... Na Nástup 1957 nadviazali predstavitelia abstrakcie Nástupu 1961 - M. Čunderlík, R. Fila, J. Kočiš, M. Urbásek, J. Jankovič ai.

4) K prvým absolventom bratislavskej VŠVU patrili výrazné maliarske talenty M. Čunderlík,
E. Špitz (absolvovali 1953), J. Beňo, M. Jakabčic, M. Laluha, M. Paštéka, V. Žilinčanová (1955) A.Eckerdt, R. Fila, P. Romaňák, J. Srna (1958), z Pedagogickej fakulty UK Z. Rusková, M. Velba, z pražskej AVU Anna a Anton Galko, solitér E. Púček ai.

5) Romain Rolland (1866 - 1944), francúzsky spisovateľ, odporca prvej i druhej svetovej vojny.
Európska osobnosť, filozof životnej vitality a tvorivého realizmu. Stúpenec Slovanov, mal blízko k.L. N..Tolstému, katolicizmu í k sovietskemu Rusku. Spoluautor akcie Deklarácia nezávislosti Ducha (1919), autor denníka Vnútorná cesta (1942), odsúdil zverstvá fašizmu. Bol erudovaný historik a teoretik literatúry a hudby (Beethoven). Uznával prírodne dojmy, sily dejín, veril, že, „svetlo vždy zabíja tmu". Kriticky hodnotil dobovú kultúru okolo roku 1900 ako „parížsky jarmark umění vševládny jarmark verejného a kultúrního života". Umenie sa mu javilo ako „predajné a umelecké kruhy cynické" aj v rámci jeho „hamletovskej skepsi". Vyzdvihoval „sebaprekonávanie individuálneho kon-
fliktu medzi snom a činom, medzi duchom a bytím aj pri citlivom chápaní umeleckých diel..."
Bližšie in Jan O. Fischer: Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století, Praha 1976, str. 412-446,

6) Región Spiša mal významné postavenie v umení gotiky a renesancie. Z oblastí pochádzali
maliari 19. storočia J. Czauczig, K. Marko st., J. J. Muller, J. Rombauer, K. Tibély, pôsobili tu J.JStunder, L. Medňanský (v kaštieli v Strážkach), J. Hanula, V 20. stor, a po roku 1945 i v súčasnosti maliari J. Fabíni, J. Ilavský, F. Stoklas, K. Baron, M. Hennel... rodákom je aj reštaurátor, akademický sochár, profesor Jozef Porubovič (1944, Spišská Belá).

7) Zo sveta hudby pripomína P. Romaňák veľké osobnosti ako Vivaldi,Beethoven, Mozart,
Dvořák, Janáček,z literatúry to sú Balzac, Rolland, ruský lyrik Jesenin i náš symbolista Ivan Krasko.
Umelca priťahuje aj dedičstvo kultúry gréckej a ako protipól naše insitné umenie 20. storočia.